La paradoja de la góndola (del supermercado, no de Venecia), que no existe y acabo de acuñar, establece que la frustración generada por el tiempo perdido eligiendo un producto es directamente proporcional a la irrelevancia de esa decisión para nuestras vidas. Dicho de otro modo, es lo que pasa cuando uno se queda mirando bidones de lavandina sin saber cuál llevarse. Poco puede variar entre una fórmula de hipoclorito de sodio y otra cuando lo que interesa es su poder de desinfección, y sin embargo ahí nos quedamos, mirando y comparando bidones como si fueran chocolates suizos.
Pero siglos antes de la existencia del supermercado como lo conocemos vivió Jean Buridan, filósofo francés que defendía la existencia del libre albedrío y afirmaba que es posible tomar cualquier decisión utilizando la razón. En respuesta, algunos críticos de su postura imaginaron la situación de un asno frente a dos montones de heno que, ante la duda infinita de cuál es el más apetitoso, no puede decidir y muere de hambre.
Se trata, según algunos, de una paradoja, ya que pudiendo comer no lo hace porque no puede decidir qué montón es más conveniente (ambos montones le parecen iguales). Pero lejos de hacerme pensar sobre el rol de la razón en la toma de decisiones, a mí esta historia me despierta una pregunta sobre el asno. Y lo que me pregunto no es qué hace o no el asno, sino qué sabe. Y, más específicamente, si sabe que no sabe cuál es la mejor decisión posible.
| Winning entries could not be determined in this language pair.There was 1 entry submitted in this pair during the submission phase. Not enough entries were submitted for this pair to advance to the finals round, and it was therefore not possible to determine a winner.
Competition in this pair is now closed. |
Paradox regálov (tých v supermarkete, nie tých baníckych z čias feudalizmu), ktorý doteraz nejestvoval, a ktorý som práve definoval, dokazuje, že frustrácia, ktorú nám spôsobuje strata času pri výbere produktu, je priamo úmerná irelevantnosti tohto rozhodnutia pre náš život. Inými slovami, presne toto sa stane, keď si v pomykove prezeráme plechovky bielidla a netušíme, ktorú z nich si vybrať. V čom už len sa môže líšiť jeden vzorec chlórnanu sodného od druhého, keď v skutočnosti najviac záleží na jeho dezinfekčnej schopnosti. Predsa tam však postávame, prezeráme si a porovnávame plechovky, ako keby išlo o švajčiarske čokolády. Storočia pred existenciou supermarketov tak, ako ich poznáme dnes, žil muž menom Jean Buridan, francúzsky filozof, ktorý obhajoval existenciu slobodnej vôle a tvrdil, že je možné urobiť akékoľvek rozhodnutie s využitím rozumu. Niektorí kritici jeho názorov si v reakcii na to predstavili situáciu osla, ktorý stojí pred dvoma stohmi sena. Čeliac nekonečným pochybnostiam o tom, ktorý z nich je chutnejší, sa nedokáže rozhodnúť a napokon umiera od hladu. Je to podľa niektorých paradox, pretože má možnosť najesť sa, no neurobí to, pretože sa nevie rozhodnúť, ktorý stoh je lepší (obe kopy sa zdajú rovnaké). Tento príbeh ma však zďaleka nezaujal v súvislosti s úlohou rozumu pri rozhodovaní, skôr vo mne vyvoláva otázku, ktorá sa týka somára. Nezamýšľam sa však nad tým, čo somár urobí alebo nie, ale nad tým, čo si uvedomuje. Presnejšie, či si uvedomuje, že nedokáže dospieť k najlepšiemu možnému rozhodnutiu. | Entry #32620 — Discuss 0 — Variant: Standard - Slovakiastanslk
|